Porterova hypotéza
Porterova hypotéza je teória rozvíjaná Michael E. Porterom a Claasom van der Lindem v ktorej tvrdia, že striktná štátna regulácia v oblasti životného prostredia nemá negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť súkromných spoločností, ale práve naopak, motivuje podniky k inováciám, ktoré vedú k zisku konkurenčnej výhody na trhu. V konečnom dôsledku teda Porterova hypotéza predpokladá, že správne stanovené, striktné, environmentálne štandardy môžu vyvolať v podnikoch inovačnú aktivitu, ktorá bude mať priaznivý efekt na príjmy podniku. Výška týchto príjmov podľa Portera nielen kompenzuje, ale často aj prevýši náklady vynaložené na dosiahnutie zhody s týmito vysokými environmentálnymi štandardmi.[1]
Základná teória
Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji Americas Green Strategy ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. [2]
Ako dôvody prečo firmy samé od seba neaplikujú environmentálne štandardy (ak predsa prinášajú zisk!) aj bez štátnej regulácie, Porter uvádza jednak nedostatočnú informovanosť firiem a konzumentov, ako aj neistotu v aplikovaní environmentálnych opatrení. Zároveň je to podľa neho neuvedomenie si obrovských strát plynúcich z čistenia vôd, vzduchu, narábaním s odpadmi a baliacimi materiálmi a pod., pričom tieto straty považuje za dôkaz neefektívnosti produkcie. Štát by mal v takom prípade plniť funkciu sprostredkovateľa informácií a pomocou regulácií poukázať na neefektívnosť firiem vo využívaní zdrojov. Následné inovácie dosiahnu okrem pozitívneho prínosu k životnému prostrediu, ktorý je pre spoločnosť veľmi dôležitý aj tzv. prínos k produktu či k procesu, ktorý je zase dôležitý pre firmu.[1]
Prínosy z inovácií
Teória rozlišuje dva základné druhy prínosov z inovácií (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu.
Prínos k produktu ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky. [1]
Prínos k procesu ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie. [1]
Prípadové štúdie
Tvrdenia vo svojej hypotéze podporuje Porter viacerými prípadovými štúdiami, v ktorých firmy pod tlakom štátnej regulácie prikročili k inovácii výrobného postupu, zmene technológie či materiálu. V nasledujúcej tabuľke je uvedených niekoľko konkrétnych prípadov environmentálnych regulácií z reálnych spoločností vo svete, ktoré uvádza Porter (1995) vo svojej štúdii. [1]
| FIRMA | REGULÁCIA |
OPATRENIE/INOVÁCIA |
VÝSLEDOK |
|---|---|---|---|
| Hitachi ( Japan) |
Japonský zákon o recyklácii (1991) | Zmena návrhu výrobku => zníženie počtu častí v práčke o 16%, vo vysávači o 30% |
|
| Ciba-Geigy's dyestuff plant (New Yersey) |
Zníženie zamorenia vody |
Nahradenie železa vo výrobnom procese => zabránenie vzniku usadeniny (kalu) vo forme tuhého železa a eliminovanie rizika uvoľnenia nebezpečných látok do odpadových vôd |
|
| DuPont (USA) |
Zníženie produkcie odpadu |
Inštalácia kvalitnejších monitorovacích zariadení |
|
| The Robbins Jewelry company (USA) |
Zníženie zamorenia vody |
Čistenie a recyklácia (opätovné použitie) vody v uzatvorenom systéme |
|
Odozva
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to „mäkká“ a „tvrdá“ verzia hypotézy.[3]
Mäkká verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. [4]
Tvrdá verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou hranicou produkčných možností (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. [4] Táto teória je občas nazývaná X-efficiency argument. [5]
Zdroje
- ↑ 1,0 1,1 1,2 1,3 1,4 Porter, M.E., Van der Linde, C. (1995) : Towards a New Conception of the Environment-fckLRCompetitiveness Relationship, Journal of Economic Perspectives Vol.9, No.4, pp. 97-118, URL : http://www.jstor.org/stable/2138392fckLR
- ↑ Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf
- ↑ Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413
- ↑ 4,0 4,1 Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217
- ↑ Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition of Capital, Journal of Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf