Porterova hypotéza: Porovnání verzí

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Přidáno 269 bajtů ,  26. 5. 2010
bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Řádek 5: Řádek 5:
== Východiská Porterovej hypotézy  ==
== Východiská Porterovej hypotézy  ==


Princípom enironmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.  
Princípom enironmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. To zabezpečuje právo a to tak, že internalizuje negatívne externality, ako napríklad znečistenie do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a ak ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov, technológií, ktoré zabraňujú už tvorbe tohto znečistenia môže mnohokrát nielen pomôcť životnému prostrediu, ale aj ušetriť náklady alebo dokonca viesť aj k zisku, či konkurenčnej výhode.<ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005):Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, ISBN:190501709X</ref>


Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>  
Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br>  
Řádek 19: Řádek 19:
== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==
== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie ==


Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú správne nastavené štátne regulácie. Tieto by sa po prvé mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. Ak stanovujú technológiu, nie sú dostatočne "flexibilné" a firma nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.</ br> Za druhé by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav, či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.  
Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú správne nastavené štátne regulácie. Tieto by sa po prvé mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. Ak stanovujú technológiu, nie sú dostatočne ''flexibilné'' a firma nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Za druhé by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav, či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW">


== Prípadové štúdie  ==
== Prípadové štúdie  ==
Řádek 80: Řádek 80:
== Odozva  ==
== Odozva  ==


Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br>
M. N. Murty a S. Kumar skúmali vzťah medzi reguláciu zamorenia vody pri výrobe v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvýšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi, ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú nakonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená úroveň environmentu prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti a to hlavne v rozvíjajúcich sa krajinách.
M. N. Murty a S. Kumar skúmali vzťah medzi reguláciu zamorenia vody pri výrobe v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvýšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi, ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú nakonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená úroveň environmentu prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti a to hlavne v rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW">
 
<br> 
Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>  
Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br>  


''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. <ref name="RIZKOVA">Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217</ref>  
''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. <ref name="RIZKOVA">Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217</ref>  
 
<br>
''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. <ref name="RIZKOVA" /> Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. <ref name="XEPAPADEAS">Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition  of Capital, Journal of  Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf</ref>  
''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. <ref name="RIZKOVA" /> Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. <ref name="XEPAPADEAS">Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition  of Capital, Journal of  Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf</ref>  


30

editací

Tyto webové stránky vyžadují pro svou funkci cookies. Používáním těchto webových stránek souhlasíte s použitím souborů cookie

Navigační menu