30
editací
Porterova hypotéza: Porovnání verzí
Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání
bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Řádek 11: | Řádek 11: | ||
Teória rozlišuje dva základné druhy ''prínosov z inovácií'' (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu. <br> '''Prínos k produktu''' ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky. <ref name="PORTER" /> | Teória rozlišuje dva základné druhy ''prínosov z inovácií'' (inovation offsets), a to prínos k produktu a prínos k procesu. <br> '''Prínos k produktu''' ( product offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale sa aj zlepší kvalita produktu, či už jeho výkonnosť, bezpečnosť, materiálová nákladnosť ( napríklad v dôsledku menšieho množstva baliaceho materiálu ). Taktiež sa môže zvýšiť hodnota daného produktu po uplynutí doby životnosti, a to v dôsledku jednoduchšej recyklácie či možnostiach demontáže na súčiastky. <ref name="PORTER" /> | ||
'''Prínos k procesu''' ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie. <ref name="PORTER" /> | '''Prínos k procesu''' ( process offset ) je takým prínosom, kedy sa inováciou nielenže zníži produkcia škodlivín, ale aj zvýši rýchlosť či kvalita procesu, lepším využívaním zdrojov. Ako príklad možno uviesť vyššie výnosy z procesu, kratší čas samotného procesu, úspory materiálu, lepšia využiteľnosť vedľajších produktov, nižšia spotreba energií či zníženie nákladov na skladovanie. <ref name="PORTER" /> | ||
== Prípadové štúdie == | == Prípadové štúdie == | ||
| Řádek 20: | Řádek 20: | ||
{| border="1" | {| border="1" | ||
|+ | |+ <br> | ||
|- | |- | ||
! | ! FIRMA | ||
! | ! REGULÁCIA<br> | ||
! | ! OPATRENIE/INOVÁCIA<br> | ||
! | ! VÝSLEDOK<br> | ||
|- | |- | ||
| | | Hitachi ( Japan) <br> | ||
| | | Japonský zákon o recyklácii (1991) | ||
| | | Zmena návrhu výrobku => zníženie počtu častí v práčke o 16%, vo vysávači o 30%<br> <br><br> | ||
| | | | ||
*Rýchlejšia montáž a demontáž stroja | |||
*Jednoduchšia recyklácia | |||
<br> | |||
|- | |- | ||
| | | Ciba-Geigy's dyestuff plant (New Yersey)<br> | ||
| | | Zníženie zamorenia vody<br> | ||
| | | Nahradenie železa vo výrobnom procese => zabránenie vzniku usadeniny (kalu) vo forme tuhého železa a eliminovanie rizika uvoľnenia nebezpečných látok do odpadových vôd<br> | ||
| | | | ||
*Zvýšenie výnosov o 40% | |||
*Zníženie odpadov | |||
*Ročná úspora $740,000 | |||
<br> | |||
|- | |||
| DuPont (USA)<br> | |||
| Zníženie produkcie odpadu <br> | |||
| Inštalácia kvalitnejších monitorovacích zariadení<br> | |||
| | |||
*Odbúranie skúšobných spustení výroby | |||
*Zníženie prerušení počas výroby | |||
|- | |- | ||
| | | The Robbins Jewelry company (USA) <br> | ||
| | | Zníženie zamorenia vody<br> | ||
| | | Čistenie a recyklácia (opätovné použitie) vody v uzatvorenom systéme<br> | ||
| | | | ||
*Ročná úspora $115,000 za vodu, chemikálie, laboratórne poplatky | |||
*Zníženie spotreby vody z 500,000 galónov na 500gal./týždeň | |||
*Úplná eliminácia odpadových vôd | |||
<br> | |||
|} | |} | ||
| Řádek 47: | Řádek 70: | ||
== Odozva == | == Odozva == | ||
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br | Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br> | ||
''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. <ref name="RIZKOVA">Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217</ref> | ''Mäkká'' verzia predpokladá, že regulácia kladie obmedzenia na možnosti zisku danej firmy, a tak je firma nútená realizovať svoj biznis inak ako by to robila bez týchto obmedzení. To vedie k stimulácii určitých inovácií, pričom ale tieto inovácie nemusia znamenať pre firmu dodatočné náklady. <ref name="RIZKOVA">Řízková M. (2005) : Addressing competitiveness issues over environmental regulation, Bakalárska práca, str. 20, URL : http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2217</ref> | ||
| Řádek 53: | Řádek 76: | ||
''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. <ref name="RIZKOVA" /> Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. <ref name="XEPAPADEAS">Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition of Capital, Journal of Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf</ref> | ''Tvrdá'' verzia očakáva, že štátna regulácia indukuje inovácie, ktorých prínosy prevýšia náklady na ich zavedenie. V dôsledku nedostatku informácií firmy nevyužívajú všetky možnosti, ktorými môžu zlepšiť produkty či procesy, a teda sa nachádzajú pod svojou [http://cs.wikipedia.org/wiki/Hranice_produk%C4%8Dn%C3%ADch_mo%C5%BEnost%C3%AD hranicou produkčných možností] (PPF). Externý šok vo forme regulácie, môže vyvolať pohyb smerom k PPF krivke, čo bude mať na firmy pozitívny vplyv. <ref name="RIZKOVA" /> Táto teória je občas nazývaná ''X-efficiency argument''. <ref name="XEPAPADEAS">Xepapadeas , A., de Zeeuw A. (1999) : Environmental policy and Competitiveness: The Porter Hypothesis and the Composition of Capital, Journal of Environmental Economics and Management 37, pp. 165 – 182, URL : http://www.ucl.ac.uk/cserge/Xepapadeas%201999.pdf</ref> | ||
<br> | |||
== Zdroje == | == Zdroje == | ||