Je současné hospodaření se zasněžovací vodou v lyžařských střediscích udržitelné?

Z Enviwiki
Verze z 30. 6. 2022, 11:30, kterou vytvořil Admin (diskuse | příspěvky) (založena nová stránka s textem „Fenoménom našej doby je klimatická zmena, s ktorou súvisí otepľovanie atmosféry. V dôsledku týchto zmien už nesneží tam, kde to ešte pred 30 rokmi bolo samozrejmosťou, resp. snehová nádielka nie je taká bohatá, a to ani vo vysokohorských lokalitách. Ľudstvo sa bohužiaľ vlastnou zásluhou za necelých 50 rokov dostalo zo stavu, v ktorom sme boli posledných 10 000 rokov a zmenilo  aj atmosféru našej planéty.   ''[Johan Rocks…“)
(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Fenoménom našej doby je klimatická zmena, s ktorou súvisí otepľovanie atmosféry. V dôsledku týchto zmien už nesneží tam, kde to ešte pred 30 rokmi bolo samozrejmosťou, resp. snehová nádielka nie je taká bohatá, a to ani vo vysokohorských lokalitách. Ľudstvo sa bohužiaľ vlastnou zásluhou za necelých 50 rokov dostalo zo stavu, v ktorom sme boli posledných 10 000 rokov a zmenilo  aj atmosféru našej planéty.   [Johan Rockstrom, Owen Gaffney: „Breaking Bounderies: The Sience of Our Planet“].

Lyžovanie ako forma športu, zábavy a relaxu je v našich krajinách veľmi populárne. Napríklad len v Žilinskom samosprávnom kraji je viac ako 50 lyžiarských stredísk, z ktorých je väčšina vybavená systémom umelého zasnežovania.

Na zasnežovanie je potrebné  zabezpečiť prevádzkovateľom lyžiarskeho strediska dostatočné množstvo vody, keďže k  vytvoreniu 1 m3 umelého snehu je potrebné 250 až 500 l vody, čo pri vrstve 20 až 35 cm predstavuje spotrebu 70 až 120 litrov vody na m2 (teda 0,7 m3 až 1 200 m3 na jeden hektár zjazdovky) .   [https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2061616-umele-zasnezovani-proc-se-ekologove-boji-ze-nici-nasi-prirodu].Pre porovnanie uvádzam, že normovaná potreba vody v zmysle prílohy  č. 3 k Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 684/2006 Z.z.,  ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií je určená  priemerná špecifická potreba vody pre jedného športovca na športovom (zimnom)  štadióne  hodnotou 60 litrov vody za deň.

Problém pri odbere vody pre zasnežovanie predstavuje nielen  odoberané množstvo, ale aj obdobie, kedy sa realizuje. Väčšinou sa jedná o koniec novembra, a začiatok decembra kalendárneho roku, kedy sú v povrchových tokoch minimálne prietoky.  Nezanedbateľnou skutočnosťou i situovanie odberného miesta na vodnom toku, kde vo väčšine prípadov sa jedná o horný úsek horského toku s nízkym prietokom a nízkou prirodzenou dotáciou z vlastného povodia. 

Ďalší problém nastupuje pri údržbe akumulačných nádrží, keď ich prevádzkovatelia po lyžiarskej sezóne nárazovo vypustia, aby ich mohli vyčistiť a zbaviť sedimentov. Tieto činnosti sú vo väčšine prípadov realizované v jarnom období, teda v období rozmnožovania vodných živočíchov. Necitlivým nárazovým vypustením takejto nádrže môže dôjsť  k poškodeniu biotopu, ktorý je priamo závislý na tomto vodnom útvare.

V prípade odberov podzemných vôd zas vystupuje do popredia problematika udržateľnosti a obnoviteľnosti útvaru podzemných vôd v  prípade týchto kvantitatívne veľkých a nárazových (neprirodzených) úbytkov vody z daného útvaru vôd.

Na zabezpečenie spoľahlivého zasnežovania musia byť snežné delá neustále zásobované nielen vodou ale ja stlačeným vzduchom. Preto je zasnežovací systém zostavený  nielen z čerpacej stanice vody, ale v mnohých prípadoch aj zo zásobnej nádrže na vodu, kompresorovej stanice a chladiacej  veže, keďže teplota vody predstavuje jeden z rozhodujúcich faktorov technického zasnežovania.

Z uvedeného je zrejmá nielen vysoká spotreba vody, ale ja energetická náročnosť tejto činnosti. Elizbeth Burakowski z Univerizty of  New Hampshire hovorí, že zasnežovacie prevádzky,  ktoré sa nespoliehajú na obnoviteľnú energiu riskujú, že sa stanú súčasťou problému klimatických zmien [https://www.wired.co.uk/article/snow-machines-ski-resorts].

Ďalšou časťou zasnežovania s potenciálnym environmentálnym dopadom na životné prostredia, resp. vodné ekosystémy v oblasti zasnežovania je pridávanie chemických prípravkov tzv. aditív, ktoré fungujú ako kondenzačné jadrá, na ktorý sa nabalí voda a tá rýchlejšie zamrzne. Podľa všeobecne dostupných údajov  napr. prípravok Snowmax obsahuje proteíny z mŕtvych baktérií, ktoré si však údajne zachovávajú do istej miery  svoju aktivitu. Potenciálne účinky tejto „entity“ na biotopy, vodné ekosystémy, či pôdu ešte nie sú preskúmané.[https://www.acs.org/content/acs/en/education/resources/highschool/chemmatters/past-issues/2018-2019/december-2018/artificial-snow-a-slippery-slope.html]

Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, a ďalej oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy  upravuje v Slovenskej republike zákon  č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné pre potreby zasnežovania povolenie na realizáciu vodnej stavby i povolenie na nakladanie s vodami, ktoré  vydáva miestne príslušný Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. Tento je nielen orgánom štátnej vodnej správy, ale aj špeciálnym stavebným úradom.

V súlade s vodným zákonom bývajú pre potreby zasnežovania rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy  určené tieto najčastejšie podmienky:

a)    Povolené množstvo odoberaných vôd (Qmax. l/s, m3/deň a m3/rok )

b)   Určené obdobie , kedy je povolený odber (vo väčšine prípadov počas zimnej prevádzky, teda december, január, február)

c)     Určený účel odberu (len pre potreby zasnežovania)

d)    Spôsob merania odobratého množstva vôd

e)     Povinnosť vedenia evidencie o množstvách odoberaných vôd

f)     Povinnosť zachovať počas odberov minimálny biologický prietok v povrchovom toku

g)    Povinnosť oznamovať údaje o množstvách odoberaných vôd Slovenskému hydrometeorologickému ústavu

h)    Časová platnosť povolenia (odber povrchových vôd i podzemných vôd je možné povoliť maximálne na 10 rokov).

Podľa údajov, ktoré mi pre spracovanie tejto seminárnej práce poskytla Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany vôd,   za obdobie od roku 2018 vykonala na území Žilinského samosprávneho kraja kontrolu dodržiavania ustanovení vodného zákona v 14 lyžiarskych strediskách, ktoré odoberajú vody pre potreby zasnežovania,  a z ktorých 11 je situovaných v Chránených vodohospodárskych oblastiach. Pri týchto kontrolách zistila v 8 prípadoch porušenie ustanovení vodného zákona. Za zistené porušenia ustanovení vodného zákona uložila právoplatné pokuty v celkovej výške  11 700 eur.

Odber vôd pre potreby zasnežovania bez príslušných vodoprávnych povolení bol  kontrolou zistený v 2 prípadoch a v 3  prípadoch bol zistený odber  v rozpore s podmienkami vodoprávneho povolenia, kedy kontrolované subjekty nezabezpečovali meranie množstva odoberaných vôd používaných na zasnežovanie.

Ostatné zistené nedostatky:

a)    Odber podzemnej vody pre pitné účely bez príslušného vodoprávneho povolenia: 2 subjekty

b)   Nesplnenie oznamovacej povinnosti o množstve odoberaných vôd : 2 subjekty

c)    Vybudovanie  a užívanie odberného objektu, systému zasnežovania vrátane rozvodov vody, chladiacej veže a celej technológie (vodná stavba)  bez stavebného povolenia: 1 subjekt.

Podľa výročných správ Českej inšpekcie životného prostredia za roky 2020 a 2019, i na území Českej republiky  zisťuje rovnaké nedostatky, resp. porušenia ustanovení platnej legislatívy, kedy  uvádza, že najčastejšie pri kontrole odberu vôd v lyžiarskych strediskách bolo zistené prekračovanie povoleného množstva odoberaných vôd. [https://www.cizp.cz/sites/cizp.cz/files/file/3M8/Vyrocni-zprava-CIZP-2019_0.pdf]

Z vyššie uvedených údajov je teda zrejmé, že súčasná situácia v oblasti odberu vôd pre potreby zasnežovania nie je veľmi potešujúca. Nielen, že z jednotlivých útvarov vôd, podzemných či povrchových sú nárazovo odoberané veľké množstvá vody, ale aj tá časť ktorá v dotknutom území po rozpustení umelého snehu zostane má iné fyzikálne vlastnosti, ako voda, ktorá by tam spadla v rámci zrážkovej činnosti.

Ďalej si je potrebné uvedomiť, že odberom takýchto enormných množstiev vôd na horných úsekoch tokoch  sú nielen ovplyvňované hydrologické pomery daného toku, ale sú aj obmedzované vodné práva potencionálnych odoberateľov v nižších úsekoch daného povodia.

Pri odberoch podzemných vôd je nutné zdôrazniť, že podzemné vody v zmysle ustanovení vodného zákona sú v Slovenskej republike prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Preto by  sa, podľa môjho názoru,  odbery podzemných vôd pre potreby zasnežovania nemali vôbec povoľovať. 

Rovnako je potrebné povedať, tak ako bolo zmienené už vyššie, mnohé z lyžiarskych stredísk sú situované v Chránených vodohospodárskych oblastiach, kde v zmysle platnej úpravy (zákon č. 305/2018 Z.z.) možno plánovať a vykonávať činnosť len ak sa zabezpečí účinnejšia ochrana povrchových a podzemných vôd, ochrana podmienok ich zadržiavania v území, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy zásob povrchových a podzemných vôd.

Tento princíp na ochranu prirodzenej akumulácie a obnovy zásob povrchových a podzemných vôd úzko súvisí aj s potlačovaním dôsledkov klimatických zmien na miestnej úrovni. Je úplne jasné, že voda a na vodu priamo, či nepriamo naviazané ekosystémy tvoria jednoliaty celok, ktorý je ovplyvňuje mikroklímu v danej oblasti.

Nezanedbateľnou skutočnosťou pri zasnežovaní  je aj energetická náročnosť tohto procesu. Tu si je nevyhnutné položiť otázku, akou mierou prispieva k produkcii skleníkových plynov aj táto činnosť.

Rovnako netreba zabúdať ani na vplyv tejto činnosti na vegetačnú pokrývku  na lyžiarsky svahoch, či možnú eróziu pôdy v dôsledku terénnych úprav lyžiarskych svahov.

Samostatnou kapitolou  s vplyvom na životné prostredie je hluk z prevádzky zasnežovacích zariadení  a svetelné znečistenie pri nočnej prevádzke.

Preto  ak sa chceme naďalej lyžovať je nevyhnutné hľadať také technológie na výrobu snehu, ktoré budú využívať obnoviteľné zdroje energie, také systémy, ktoré budú energeticky najúčinnejšie, pričom netreba zabúdať na integrovaný prístup k riešeniu tohto problému.  Nemožno sa sústrediť len na potreby lyžiarskych stredísk a nás „lyžiarov“, nakoľko nie sme na tejto planéte sami, na ktorých záleží. Je  nutné myslieť komplexne a je potrebné mať na zreteli , že lyžovanie nie je tou najdôležitejšou aktivitou na svete.