30
editací
bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Řádek 5: | Řádek 5: | ||
== Východiská Porterovej hypotézy == | == Východiská Porterovej hypotézy == | ||
Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. | Princípom environmentálnej regulácie je zabezpečiť, aby boli zdroje využívané v udržateľnej miere. Tento cieľ zabezpečuje štát prostredníctvom právneho systému, a to napríklad [[internalizace|internalizáciou]] negatívnych externalít znečistenia do nákladov firiem. Firmy musia dosiahnuť zhodu s príslušnými limitmi znečistenia a v prípade, že ich prekročia, musia za ne zaplatiť. V minulosti sa agregátne výdaje v súvislosti so znečistením životného prostredia pohybovali na úrovni 2 - 2,5% HDP v USA a vo väčšine štátov OECD. Firmy tak čoskoro zistili, že aplikácia mechanizmov a technológií zabraňujúcich už samotnej tvorbe znečistenia, môže mnohokrát nielen prospievať životnému prostrediu, ale aj priniesť úsporu nákladov alebo dokonca viesť aj k dosiahnutiu zisku či konkurenčnej výhody. <ref name="LAW">Zaelke, D., Kaniaru, D., Kružíková, E., (2005): Making Law Work, (Volumes I and II) - Environmental Compliance & Sustainable Development, Cameron May Ltd., International Law Publishers, pp. 433-439, ISBN:190501709X, URL: http://www.inece.org/mlw/Chapter13_PorterHypothesis.pdf</ref> | ||
Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br> | Porterova hypotéza bola prvýkrát načrtnutá Porterom v roku 1991 v krátkej eseji ''Americas Green Strategy'' ( Americká Zelená Stratégia ) a ďalej rozpracovaná v štúdii z roku 1995, ktorú Porter vypracoval spolu s van der Lindem ''Toward a New Conception of the Environment-Competitiveness Relationship'' ( Smerom K Novej Koncepcii Vzťahu - Životné prostredie a Konkurencieschopnosť ) a je zdrojom pre mnohé ďalšie vedecké práce a výskumy. <ref name="WAGNER">Wagner, M. (2003) : The Porter Hypothesis Revisited: A Literature Review of Theoretical Models and Empirical Tests, Centre for Sustainability Management, Universität Luneburg, p. 20, URL : http://129.3.20.41/eps/pe/papers/0407/0407014.pdf</ref> <br> | ||
| Řádek 19: | Řádek 19: | ||
== Predpoklady prospešnej štátnej regulácie == | == Predpoklady prospešnej štátnej regulácie == | ||
Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené | Kľúčovým faktorom pri dosahovaní výsledkov, ktoré popisuje Porterova hypotéza sú '''správne nastavené štátnej regulácie'''. Tieto regulácie by sa jednak mali zameriavať na to, čo chcú dosiahnuť, teda stanoviť cieľ (napr. zníženie produkcie CO2) a nie konkrétnu technológiu, ktorú má firma použiť. V prípade, že štát stanoví určitú konkrétnu technológiu na zníženie znečistenia, ktorú má firma použiť, nie je dostatočne ''flexibilná'', a preto subjekt nemá dôvod vyvíjať vlastnú inovačnú aktivitu.<br> Taktiež by tieto regulácie mali byť prísne. Laxné regulácie totiž majú často efekt iba čiastkových úprav či vylepšení súčasného systému, ktorý vo firme funguje, čo taktiež nepodnecuje inovačnú aktivitu.<ref name="LAW" /> | ||
== Prípadové štúdie == | == Prípadové štúdie == | ||
| Řádek 80: | Řádek 80: | ||
== Odozva == | == Odozva == | ||
Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br> | Ako odozva na túto teóriu bolo publikovaných viacero vedeckých článkov a bola pozitívne prijatá vedeckou verejnosťou, ako aj odborníkmi a súkromnými firmami. Vypracovalo sa mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jej závery, napríklad:<br> | ||
M. N. Murty a S. Kumar skúmali | M. N. Murty a S. Kumar skúmali reguláciu zamorenia vody pri výrobnej činnosti v Indii, kde zistili, že sa technická efektivita firmy zvyšovala s mierou dosiahnutia zhody s environmentálnymi štandardmi. Ďalej Porter a Esty analyzovali rôzne regulácie vo viacerých krajinách, pričom tie, ktoré podľa ich zistení majú zavedené najagresívnejšie regulácie sú najkonkurencieschopnejšie a ekonomicky najúspešnejšie. Lawrence Pratt analyzoval vzťah medzi environmentálnou úrovňou a konkurencieschopnosťou firmy a konštatuje, že vo väčšine prípadov zvýšená environmentálna úroveň prináša zlepšenie firemnej konkurencieschopnosti, a to hlavne v stále rozvíjajúcich sa krajinách.<ref name="LAW" /> | ||
<br> | <br> | ||
Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br> | Porterova hypotéza býva interpretovaná v dvoch základných variantoch,a to ''„mäkká“'' a ''„tvrdá“'' verzia hypotézy.<ref name="JAFFE">Jaffe A.B., Palmer K. (1997) : Environmental Regulation and Innovation: A Panel Data Study, The Review of Economics and Statistics, Vol.79, No.4, pp. 610-619, URL : http://www.jstor.org/stable/2951413</ref> <br> | ||